The Sunset Limited / Expres na západ (recenzia)

Autor: Kováč Matej | 9.4.2013 o 19:11 | (upravené 9.4.2013 o 19:16) Karma článku: 2,35 | Prečítané:  287x

Film o strete dvoch neznámych mužoch, dvoch protipóloch v jednej maličkej miestnosti nejakého gheta. Zavretý, ponechaný na pospas slovám a činom jeden druhému. Kým jeden je veriaci, druhý si želá smrť. Film o konfrontácií dvoch svetonázorov. To je film The Sunset Limited. (Spoiler alert!!)

Film je adaptáciou rovnomennej divadelnej hry, sfilmovaný režisérom Tommy Lee Jonesom, ktorý si zahral vo filme aj hlavnú úlohu a prezentuje sa ako nekomerčný film. Je dejovo a charakterovo jednoduchý, myšlienkovo nabitý a rozhodne nie na jedno chvíľkové poobedné posedenie.

 

Vo filme existujú iba dve postavy – Biely a čierny.

Bieleho reprezentuje Tomy Lee Jones. Jeho rola je nám v priebehu niekoľko minút jasná. Profesor, materialista, individualista. Filozof, ktorý dôkladne ovláda jazyk. Samovrah, ktorého zachránil Čierny.

Samuel Lee Jackson hrá Čierneho. Zachraňuje Bieleho, ktorého v ten deň stretá na stanici, ktorú upratuje. Väzeň, vrah, ktorý sa po pobyte vo väzení mení na veriaceho a chce pomôcť komukoľvek v okolí sa teraz zamkol v izbe s Bielym a chce mu pomôcť.

Po úvodnej rozmievačke vidíme Belocha a Černocha sedieť naproti sebe pri stole. Izba je ošarpaná, zničená, snáď neudržiavná. Celý film prebieha v onom byte. Takmer žiadny dej, žiadne zmeny priestoru. V rozhovore sú len malé prestávky v podobe ticha prerušovaného ruchmi z okolia, ako je smetiarske auto či hádka susedov. Hudba sa objavuje len zriedka.

Celý čas sa Čierny snaží zistiť dôvod, prečo chcel Biely skočiť pod vlak a zabrániť mu v opakovanom pokuse. Snaží sa dostať „pod kožu“ Bielemu pomocou slóv. Ukazuje Bielemu Bibliu a donúti Bieleho súhlasiť, že to je zrejme najlepšia (greatest) kniha napísaná, tiež ukazuje Bielemu, že sa človek môže zmeniť, že život treba prijímať, taký aký je. Že život je húpačka a že Sunset Limited, teda samovražda, nie je najlepším riešením.

Zamknutý v malej izbe, biely nemá na výber, len komunikovať a oponovať, vysvetlovať, či odpovedať.

T. Lee Jones nám opisuje skrz rozhovory svoje prostredie, dôvod svojho rozhodnutia. Nemá priateľov, otec zomrel, od dectva trpí depresiami, na ktoré nezaberajú ani lieky. Chodil do anonymnej skupiny, ale nič nepomáhalo. Chce mať len pokoj od všetkých, od všetkého. Svoj život popisuje ako „pracovný tábor, na konci ktorého si všetci ťahajú lístky a niekoľkí šťastlivci môžu ísť z neho preč“ a jediné, čoho nie je schopný vzdať sa je vzdanie sa samotné.

Nakoniec Biely tvrdí, že už nechce nikoho nikdy vidieť, a že ilúzia posmrtného života, teda že by po smrti mohol stretnúť svoju matku je pre neho peklom, ak nejaké existuje. Najradšej by prijal samotu. Čierny nenáchadza či nedostáva slóv, ktorými by mohol Bielemu oponovať, alebo ho zastaviť. Porazene otvára dvere a necháva Bieleho odísť. Po Bieleho odchode sa prihovára Bohu a pýta sa prečo mu nedal slóv, ktorými by mohol preniknúť do srdca Bieleho, a pochybujúc o božej vôli, kým za ním vychádza slnko. Sunset, západ slnka, je tak preč a tmu vystrieda deň.

 

Z filmu som bol osobne ročarovaný. Nedokázal som ho pozrieť naraz. Prerušovane som ho pozrel asi na štyri pokusy. Pre komplikovanosť slóv a myšlienok som bol ku koncu dokonca donútený čítať si titulky nezávisle od filmu. Biely mal perfektnú výrečnosť a nádherné prirovnania, Čierny perfektný slang a jasnosť myšlienky. Film bol nabitý myšlienkami, ale je ich pár, ktoré boli pre mňa najkrajšie / najlepšie.

Páčila sa mi vo filme jedna poznámka, v ktorej Čierny tvrdil, že Ježiš Bibliu netvoril, ale rozprával. Že to, čo je v Biblií, máme všetci napísané v srdci. Nie som síce katolík a ani nemám Bibliu dokonale naštudovanú, ale s týmto výrokom by som z väčšej časti dokázal súhlasiť.

Druhou bola Čierneho a Bieleho poznámka o správnosti cesty. „Dialectic of the homily always presupposes a ground of evil“ (Logika homílie vždy predpokladá diablov svet) Ťažké slová sformulované do nádhernej myšlienky o nevyrovanosti medzi jednou správnou a zvyšnými nesprávnymi cestami. Neviem povedať či s onou myšlienkou súhlasím, už len z toho dôvodu, že jedna je príliš málo pre moje svedomie, ale spôsob, akým sú používané slová je perfektný.

Tretia, a posledná vybraná, je poznámka Bieleho o posmrtnom živote, ktorý je snom, ilúziou a klamstvom, aby sme sa nebáli, čo bude nasledovať a nežiť tak v strachu, že všetko, čo si ceníme nemá zmysel a je zbytočné zaoberať sa žitím vôbec. Súhlas či nesúhlas nechávam na vás.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?